bveronika

Keď prichádza búrka a hromy bijú, blesk zasiahne najvyššie stojací strom. Je jej jedno, či rástol spravodlivo alebo nie, je jedno, či prispel k rastu iných stromov alebo nie. Blesku je jedno aký význam mal strom v ekosystéme. Atmosferický výboj predstavuje jeden z fenoménov prírody, ktorý sprevádza ľudstvo od svojho vzniku s úžasom a znepokojením zároveň. Mediálny blesk pôsobí podobne, keď zasiahne, tak strom padá a keď sa chce opäť nadýchnuť, mediálny blesk opätovne zasiahne až kým nezhorí do tla. Mediálny výboj sa stal novodobým fenoménom sveta ľudí a je rovnako ničivý ako ten atmosférický, je „neľudský“.

Ján Baránek, jeden z politických komentátorov napísal: „Evidentne to nemá pod kontrolou. Fico nikdy nemal dopustiť, aby sa dostal do polohy a pozície, v akej bol na tlačovej konferencii a hrozilo mu, že sa v tej bolestínskej a trpiteľskej pozícii rozplače. Toto je veľmi strmý a veľmi rýchly pád z pozície, ktorú ešte prednedávnom zastával. Nielen pre Fica, ale pre každého politika je takéto niečo veľmi nedôstojné. Mal sa tomu vyhnúť. Ak to ľudia dodnes nepochopili, dnes im ukázal obraz svojho konca,“ Napísal to napriek tomu, že on sám nedávno publikoval svoju bolesť a svoje trápenie. Napriek bolesti zo straty to Ján Baránek nevzdáva, vstupuje opäť do mediálneho sveta a bojuje, lebo ako sám napísal, bude bojovať na všetkých frontoch. A ja mu v tom želám aby našiel odvahu opäť žiť.

Z jeho príspevku sa mi vynorili otázky. Má právo politik verejne smútiť, verejne ukázať svoju bolesť? Je nedôstojné, ak ukazuje svoje emócie? Mám pre seba odpoveď. Ak je človek, tak sa nemôže tohto práva vzdať, nemôže poprieť v sebe, že niečo cíti. Emócie patria k životu a teda i k Robertovi Ficovi. Bolesť zo straty sa nedá zatvoriť do trezoru, ona sa proste musí prežiť. A či práve on na to nemá právo?. Nemá právo sa hnevať, smiať sa, trpieť, smútiť,… Ak ho médiá s plnou razanciou nemilosrdne zrážali na kolená, tak musia ustáť i to, že sa pokúša vstať. Otázka je, prečo od vyjadrených emócii práve komentátori, novinári odvracajú tvár. Žeby sa v nich zrkadlilo svedomie.

Robert Fico, sa včera rozhodol, že svoju bolesť ukáže. S plnou zodpovednosťou sa postavil pred médiá a hovoril sám za seba, nechcel do toho vťahovať svojich kolegov. Má na to právo a „prognostici“ to môžu pomenovať akokoľvek, svojím vystúpením nikomu neubližoval, len oznámil, že to nevzdáva. Má na to právo a čas ukáže, či mu voliči obnovia dôveru.