bveronika

„Politika je príliš vážna vec na to, aby sme ju brali smrteľne vážne.“, napísal v svojej knihe Jozef Banáš. Posledné týždne si stále viac uvedomujem silu tohto výroku. Vďaka novému premiérovi sa mi darí posunúť svoje emocionálne nastavenie do polohy SRANDA musí byť. Tak nevzdelaného, človeka nemôžem brať vážne. Zvlášť ak vidím, ako sám seba berie vážne pri tých najhlúpejších rozhodnutiach, o tých najvážnejších veciach, o nás. Keď robí verejne nábor do NSDAP, tiež označovanej ako nacistická strana. Ak za úsmev maďarského premiéra, sľubuje hory doly maďarskej menšine. Keď sa štrngá kľúčom výnimočného stavu, aby sa národ udržoval v stave poslušnosti.

Vravím si, stalo sa nám najlepšie, čo sa mohlo stať. Ľudia si zvolili a uvidíme, či naleteli a či nie. Môžu porovnávať ako sa na jednej strane huláka na boj proti korupčnej vláde a ako sa korupčne vládne. Ako sa huláka proti „Vyhraj voľby a môžeš všetko“ a ako sa vládne s pocitom, že môžeš všetko. Ako sa nosí tričko s nápisom „Fico chráni zlodejov“, „Stop štátnej mafii“ a ako sa vládne s mafiánmi.

SRANDA musí byť, beriem pukance,… Ale nie, od politiky dávam ruky preč, už fakt niet koho voliť. Veď v opozícií sa tiež dejú veci, od zrady a rozchodov, cez alkohol a milenky, po bitky a zvady,…

Len máloktorý politik sa z pocitu vlastnej dôležitosti nezblázni. Vraj zrada je len vecou dátumu, a tak môžeme sledovať, kedy sa zrada na občanoch začne lámať. Alebo už to začalo???