Deň voľna v Danubiane je plný symboliky. Vstupujeme a tieň na dlažbe akoby vyjadroval výzvu, zastavte sa ľudia ! Kohúti na streche sa stále klbčia, doráňaní ale v túžbe vyhrať a položiť súpera na kolená !
Juraj Kukura v priebehu každej reprízy predstavenia „Biblia“ vytvára na plátne umelecký artefakt interpretácie vybraných príbehov z knihy kníh a tieto diela práve vystavuje. Dá sa zachyť atmosféra predstavenia, kde kladie sebe, nám „otázky o morálke, svedomí, viere a sile duchovna v dobe, kedy sa základné piliere našej európskej spoločnosti zmietajú v pochybnostiach“. „Život Abraháma, Izáka, Jakuba, Mojžiša či osudy Ježiša Krista a jeho učeníkov prinášajú podobenstvá moderného človeka, zmietaného stratou viery, ktorú dnes nahrádza konzum. Skúšky, ktoré ľudstvu prináša dnešná doba sa nelíšia od tých starozákonných, zrada a boj so sebou samým sú rovnaké ako tie novozákonné.“ píše kurátorka výstavy.
Už 50 rokov kladiem výkričníky ľuďom po celom svete, že sa nestará o potreby planéty ale iba o tie svoje. Akoby ich nebolo vidieť, ľudia sú zrejme zaslepení. Vraví umelec Rudolf Sikora, s ktorým sme diskutovali o problémoch spoločnosti, o ľahostajnosti ľudí k ekológii. Opravoval v Danubiane vystavený, jeden zo svojich veľkých výkričníkoch, ktoré putujú svetom. Bol plný obáv a stačilo iba ťuknúť a rozprával. Čo je dôležité aby sa planéta začala čistiť, kde sú potenciálne zdroje znečistenia,… Vravel o svojej dlhej ceste „boja“ umeleckými prostriedkami. A pokiaľ mu sily dovolia neprestane, chce pre svoje deti, vnúčatá, prostredie, kde budú môcť žiť.
Naše tiene chodia s nami, keď svieti slnko, aby sme videli. Aby sme sa zastavili a pozreli, čo nám náš tieň naznačuje. Možno chce aby sme si odpovedali na otázky, kam smerujeme, či skutočne potrebujeme všetko, čo produkujeme, čo nakupujeme. Ale možno nám naznačuje i niečo viac o tom, či neopúšťame samých seba, v hodnotách, v morálke, v súcite, v porozumení navzájom, v ľudskosti,… Aj dnes svieti Slnko, naše tiene budú s nami, máme možnosť sa k nim prihovoriť.