Trestať tých, čo nie sú „naši“ (? !)

1. júna 2020, bveronika, Spoločenské reflexie

Prišla mi do rúk fotka z môjho výstupu na horu, kde dostal Mojžiš Desať Božích prikázaní, ktoré by mali, mohli byť, pre ľudí aj dnes návodom ako žiť. O tretej ráno, za chladnej noci sme vyrazili aby sme stihli východ slnka. Boli sme odmenení láskavými dotykmi lúčov. V tej atmosfére sme prijímali posolstvo prikázaní ako pravidla pre život.
Všímam si, že často ku mne prichádzajú posolstvá v čase, keď riešim niečo iné aby sa mi spojili a dali odpovede, riešenia. Posledné dni ma prekvapujú vyjadrenia ľudí, ktorí sú podľa vlastných slov, veriaci, či hlboko veriaci. V ich vyjadreniach však vnímam rozpory práve so základnými pravidlami kresťanskej viery. Nie je možné totiž oddeliť prvé prikázanie lásky k Bohu od lásky k blížnemu.
„ Kdo je můj bližní? Ježíš odpovídá na tuto otázku podobenstvím o milosrdném Samařanu. V tomto podobenství ukazuje Ježíš, že se bližním Samařana stal člověk, kterého si on sám nevybral, ale který mu byl dán – jako úkol. Zraněný Žid se mu stal obtížným darem. Ježíš se nám v tomto podobenství snaží říci, že naším bližním je vždycky ten, kdo nás potřebuje, kdo se objevuje na naší cestě s prosbou o pomoc. Ale naším bližním je také ten, koho sami potřebujeme. Potřebujeme nikoli ve smyslu utilitárním (možnost využít ho), ale ve smyslu potřeby srdce.“ (Víra.cz)
Dvaja dôležití muži Slovenska trestajú, chcú potrestať svojich blížnych. Trestať tých, čo nie sú „naši“. Chcú im zobrať prácu a nahradiť ich poslušnými. Pred voľbami im sľubovali, že im pomôžu na ich ceste zlepšiť napr. zdravotníctvo. Namiesto pomoci však dostávajú výpoveď. A tí dvaja kresťania vyhlasujú, že budú trestať ďalších ak nebudú poslušní. Rozsievajú vietor a nečudo, že sa blíži búrka, že rozčarovanie a hnev sa znásobí, môže znásobiť do vzbury.
Pre tých dvoch, či iných, ktorí chcú svoju moc opäť zneužiť, možno by bolo dobre opäť sa vrátiť k biblickým slovám. Ak sa vy „páni sveta“ raz budete cítiť osamelí, odmietaní, pohŕdaní, potom je to preto, že ste pohrdli darom prítomnosti druhého človeka. Možno ste sa viac sústredili na vaše pocity a potrebu moci, než na ľudí, ktorých vám Boh poslal do cesty aby ste sa naučili spolupracovať so všetkými blížnymi a nielen s vyvolenými.

Fotka Verony Bahnovej.