Prezumpcia neviny znamená, že každý občan, ktorý je obvinený zo spáchania priestupku alebo trestného činu, je považovaný za nevinného dovtedy, kým sudca nevznesie právoplatné rozhodnutie o jeho vine (pričom nezáleží na tom, či ho naozaj spáchal, alebo nespáchal). Je to jedna zo základných zásad nášho trestného konania a práva.
Napriek zákonom definovaným pravidlám o vine a nevine sa konajú tlačové besedy, kde opoziční poslanci (Matovič, Beblavý, Zsolt Simon, právnik Lipšic,…) ako na bežiacom páse obviňujú svojich „protivníkov“ bez overených faktov, iba na základe svojich domnienok, názorov a emócii. Pán Beblavý zverejňuje „čierny zoznam“ tých, ktorí sa mu z „nejakého“ dôvodu nepáčia, lebo podľa neho zlyhali. Ide dokonca tak ďaleko, že v priamom prenose predchádzajúcu vládu R. Fica nazve „organizovanou zločineckou skupinou“ (TA/Téma dňa/ 31.3.2016)
Ako je to možné? Ako to, že média nás kŕmia emóciami neuspokojených politikov/poslancov, ktorí okrem ohovárania ničím neprispeli k zlepšeniu života občanov?
Sloboda prejavu je jedna zo základných hodnôt demokracie. V súlade s ňou je právom každého z nás vyjadrovať svoje názory, získavať a šíriť informácie a média sú ich sprostredkovateľmi. Sloboda prejavu má však svoje hranice, ktoré sú vymedzené vzhľadom k právam tretích osôb. Existujú právne normy, so všeobecnou záväznosťou a tie určujú pravidlá pre šírenie neoverených informácii. Takže okrem etického kódexu budovanom na dôveryhodnosti publikovaných správ a informácii by bolo vhodné dodržovať zákony, teda aj ten ktorý hovorí o prezumpcii neviny.
Myslím si, že súčasná jednostranná mediálna agresia sa môže meniť, ak tretie osoby začnú uplatňovať svoje právo na prezumpciu neviny. Tým dajú najavo, že nielen, že sa cítia ale aj sú nevinní. Ak sa tak nebude diať, tak „ohovárači“ sa budú množiť mediálnou krajinou a my budeme musieť začať veriť, že možno šíria pravdu.